Michel James Way Is My Hero...2

15. dubna 2008 v 20:32 | Miša |  Venované
Miša ja ti tak strašne ďakujem za túto storry jhoj rozpustila som saaa


Zobudil som sa na to, že ma niekto príšerne šteklí. Zamrvil som sa a bez toho, aby som rozlepil oči, som sa zavŕtal do prikrývky. Znova šteklenie. Zavrnel som a otočil som sa nabok.
"Mikey, zobuď sa. Neprespíme predsa celý deň." Doniesol sa ku mne Martinin hlas. Pousmial som sa sám pre seba a otočil som sa zase naspäť. S mdlým úškrnom som ruku prehodil cez Martinin nahý pas a pritiahol som si ju k sebe. Pritúlila sa ku mne ako mača a ja som ju pobozkal na líce.
"Vieš, to s tým prespaním celého dňa nebol až taký zlý nápad," zamrmlal som a prisal som sa jej na krk. Prevalil som sa na ňu, s rukami obmotanými okolo jej psa. Drobnými bozkami som jej prechádzal po kľúčnej kosti. So smiechom mi prsty vplietla do vlasov.
"Bože, zlato, myslíš ty niekedy aj na niečo druhé?" chcel som sa jej slovám zasmiať, ale nakoniec som jej len zafuňal do krku. Zatriasla sa podo mnou, asi som to bol teraz ja, kto niekoho šteklil. Zdvihol som hlavu a než som jej odpovedal, pobozkal som ju na bradu. Dlaňou mi prešla po zátylku a po chrbte.
"Vieš, miláčik, keď ty ma tak hrozne vzrušuješ..." zatiahol som nevinne a snažil sa nahodiť výraz totálne anjela, ktorú chýba už len slušivá svätožiara.
"Mikey, si prasa. Že sa nehanbíš hádzať to na mňa!" opäť som sa zasmial a lačne som sa vrhol na jej pery. Okamžite som jazykom vkĺzol do Martininých úst a dlaňou som prešiel po línii jej boku. Obom nám uniklo zavzdychanie, ale presne vtedy, keď som chcel využiť, že sme nahí a nemusíme sa zdržiavať vyzliekaním, mi zazvonil mobil.
S hlasným zakliatím som zliezol z postele a začal som sa prehrabávať vo svojom oblečení, čo ležalo na kresle pri okne. Za chvíľu som víťazoslávne vybral mobil a všimol som si pohľad, akým ma Martina sleduje. Bolo mi do smiechu, a potom že ja som tu prasa! No, veď tento jej úchylný pohľad jej ešte pripomeniem.
"Čo chceš, Frank?" vybafol som do telefónu hneď čo som zistil, kto mi volá. Síce - mohol som byť rád, že neotravuje Gerard, ten by mal zase nejaké narážky a náramne by sa na tom ešte bavil. Veď ako vždy, tá jeho povaha.
"Ona sa so mnou rozišla!" plačlivý tón, naliehavosť k tomu, určite chce, aby som prišiel.
"Kto sa s tebou rozišiel?" snažil som sa o rozospatý tón a sadol som si na posteľ. Martina obmotala paže okolo môjho pásu a ja som sa sám pre seba usmial. Chytil som ju za ruku a preplietli sme si prsty.
"Katie!" teraz som si bol už istý aj tým, že plače.
"Ty si chodil s nejakou Katie, Frank?" ozvalo sa len pohoršené 'MIKEY!, ale potom bolo ticho. Martina mi začala perami prechádzať po chrbte a mňa striaslo. Vzdychol som si. Teraz mám odísť? Tak nádherne načaté ráno… Ale na druhej strane, nie som ten typ, ktorý sa vykašle na kamaráta.
"Mám za tebou prísť?" spýtal som sa otrávene a Martina rázne pokrútila hlavou. Vtisol som jej krátky bozk a pohladil som ju po líci, čakajúc na Frankovu odpoveď.
"Mikey, to by si bol strašne zlatý..." vydýchol Frank konečne.
"Okay, za... hodinu som u teba." Tentoraz sa na mňa Martina usmiala a ja som sa usmial späť. Máme ešte trištvrte hodiny pre seba, u Frank som behom pätnástich minút. Položil som, aby ma Frank nemohol začať presviedčať, nech prídem skôr. Telefón skončil pred posteľou na zemi a ja som sa otočil na Martinu. Sedeli sme oproti sebe a držali sme sa za ruky.
Miloval som ju, bol som si tým istý tak, ako ničím v živote. Ani neviem, čím som si ju zaslúžil. Miloval som ju ráno, keď sa zobudila; vlasy rozstrapatené, nenalíčená. Bola tu len pre mňa, vedel som to. Miloval som ju aj vtedy, keď sa vrátila domov naštvaná na celý svet a potrebovala moje objatie. Aj ja som tu bol len pre ňu a myslím, že ona o tom tiež vedela. Jednoducho... žili sme jeden pre druhého.
Ona bol môj svet. Bola môj vesmír. Vždy bola a vždy bude, na tom nikto nič nezmení. Jednoducho...
"Milujem ťa." Zašepkal som. Neviem, bolo to iné, než keď som jej to povedal inokedy, napríklad po milovaní.
"Aj ja teba, Mikey." Znova sa ku mne pritúlila a zvalili sme sa do postele. Myslel som si, že skončíme ako v predchádzajúci večer, ale keď sme sa k sebe tisli, bolo to omnoho krajšie. Pri každom jej nadýchnutí som cítil, ako mi vnútro zaplavuje prúd až šialeného šťastia.
Milujem ťa, milujem ťa, milujem ťa, milujem ťa...
Mal som chuť hovoriť to stále dookola. Po polhodine som musel vstať, obliecť sa a vybrať sa za Frankom. Rozlúčili sme sa len krátkym bozkom, sľúbil som, že sa vrátim čo najskôr a vážne som to chcel splniť.
Po ceste k Frankovi som si do rádia pustil nejaké CDčko s mixom piesní od rocku, cez punk, až po metal a snažil som sa nenadávať na Franka za to, že nás vyrušil práve dnes a na seba, že som sa vlastne sám ponúkol.
Keď som prišiel k Frankovmu domu, čakal som, že keď mi otvorí, bude vyzerať ako kôpka nešťastia, ale vyzeral celkom normálne. Jediné čo bolo zvláštne bolo, že nemal v pere ten svoj piercing. Čo si pamätám, zložil si ho len raz - keď tam mal zápal.
"Tak poď dnu, Mikey." Usmial sa na mňa, chytil ma za ruku a vtiahol ma do domu.
Mne tu niečo nesedí...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 roll-x roll-x | 15. dubna 2008 v 21:46 | Reagovat

no je to v celku pekne. ale najviac ma zaujima co sa bude diat dalej ak sa nieco bude diat:) ale je to velmi pekne

2 Anique Anique | Web | 16. dubna 2008 v 6:28 | Reagovat

chtěla bych vědět,proč ten piercing...nenapadá mě žádná jiná situace na odložení než rentgen...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama