Michael James Way Is My Hero... 3

21. května 2008 v 16:02 | Kto asi? :D |  Venované
Chváľte ma, že si ešte pamätám heslo :D Zlatooo, máš to tu, dúfam, že sa potešíš, až sa vrátiš z Blavy :D

Keď som už bol v jeho dome - presnejšie v jeho obývačke, kam ma tiahol už od dverí - poobzeral som sa okolo seba. Všade sa povaľovali prázdne fľaše alkoholu. Či už to bola vodka alebo nejaké staré, lacno kúpené pivo.
Neveriacky som pozrel na Franka a zaškúlil som na neho. Je možné, aby niekto tak malý ako on do seba dostal také veľké množstvo alkoholu?
Ale na druhej strane, ktovie, ako dlho na týchto asi jedenástich fľašiach pracoval. Tým, že ich nestiahol len za dnešné ráno, som sa nezaťažoval, to mi bolo jasné. Ale aj tak, keď mi volal, už v sebe musel mať aspoň deci, keď teraz vyzerá totálne ožratý.
Vstúpil som viac do vnútra obývačky a ešte raz som sa pre istotu poobzeral okolo seba. Presne tak, nechcelo sa mi veriť, že by... Ani pre vás by nebolo ľahké pripustiť si, že vás najlepší priateľ od strednej školy sa zrazu dal na chľasť.
"Ty si tu mal nejakú party?" spýtal som sa s nádejou v hlase. Jeden jeho súhlas a budem mať po probléme.
"Nemám ju mať prečo," zamrmlal opito. Len-len som mu rozumel. "Už som ti niekedy hovoril, aké je to na hovno, keď si sám? Lebo keď som ti to nehovoril, nemôžeš to vedieť, akoby si ty mohol..." s mávnutím ruky sa zvalil do kresla. Vyzeral ako bábka, keď tam tak rozvalený ležal. Len som čakal, kedy sa mu privrú viečka a zaspí.
"Prečo by som to ja nemohol vedieť? Ale to je predsa jedno... myslíš, že keď si sám, stačí sa utápať v pití a to ti pomôže?" nenávistne na mňa pozrel a nahnevane privrel oči.
"Nestaraj sa do mojich vecí, Mikey. Keď som ťa zavolal, myslel som, že prídeš a poradíš mi, nie že mi budeš dávať kázanie. To som si mohol zavolať aj vlastnú matku a ešte jej dať bozk na privítanie, keby som po tom túžil. Čakal som od teba niečo iné."
"Čo si čakal? Preboha, veď sa práve chovám tak, ako si si to predstavoval! Snažím sa povedať ti, že alkohol je strata času a problémy sa dajú riešiť aj inak, chápeš?!" nie, neuvedomoval som si, že na neho kričím. Bolo mi to jedno.
"Nie, ty sa zase staviaš do lepšieho svetla! Keby si nemal tú svoju... tiež by si robil to čo ja! Lenže ty si šťastný, nikdy si sa pre lásku netrápil, nemôžeš vedieť, ako mi je!"
"Keby som nemal svoju čo?!" vykríkol som pobúrene. Stál som tam ako boh pomsty, pripravený brániť si to, čo mi je najmilšie a čo som kedy najviac miloval - ju.
Frank sa postavil a prešiel až predo mňa. Bolo divné, ako úžasne drží rovnováhu, očividne už bol zabehaný. "Keby si nemal tú svoju... svoju lásku, to svoje dievčatko. Niečo ti poviem, Mikey. Všetky ženy sú kurvy. A tá tvoja nie je iná."
Vzbúrila sa vo mne žlč. Napriahol som sa a na jeho pravom líci pristála moja pevne vyzerajúca päsť. Zhodil som ho tým na zem, hánky ma začali príšerne bolieť, ale mal som chuť udrieť ho ešte najmenej tisíc, milión ráz.
"Ty zasratý idiot!" reval som ako zmyslov zbavený. "Kto si myslíš, že si?! Si natoľko hlúpy a sprostý, že si jedno dievča neudržíš viac ako týždeň! A mne ideš vyčítať moju lásku? Martina nie je žiadna kurva, dočerta! Keby som mohol, tak ti natrhnem hubu, že by si sa z toho v živote nespamätal, ale nebudem si s tebou špiniť ruky! S tebou nie!"
Otočil som sa na opätku a vyštartoval som z toho domu, ako keby ma prenasledovala parta náckov. Počul som za sebou len Frankov krik, ale to ma nezaujímalo.
Keby sa aj chcel ospravedlniť, ako... ako vôbec mohol povedať niečo také?
Nie, nechcem ho ospravedlňovať tým, že mal v sebe množstvo alkoholu, nebudem to robiť. Pretože... čo keby to povedal aj keby bol úplne triezvy? Toto by sa jednoducho nemalo hovoriť nikdy, a on aj tak...
Keby mal niekoho, koho by miloval, nebol by som schopný na tú osobu nadávať, nejako o ňu zavadiť v zlom zmysle slova, nebol by som schopný... lebo som priateľ, preboha. Keby Frank nadával na čokoľvek iné, znesiem to lepšie, než toto. Toto ma zranilo, hrozne. Niečo také jednoducho nemôžem len tak prejsť mlčaním.
***
"Už som doma!" zakričal som, hodiac kľúče od bytu na stolík pri dverách. Martina sa objavila v predsieni a vtisla mi bozk na líce. Usmial som sa.
"Tak čo je s Frankom? Zase niečo s nejakým dievčaťom?" sklopil som hlavu a bez odpovede som prešiel do kuchyne. Nemôžem jej povedať pravdu - to mi behalo hlavou, keď som si sadal na stoličku pri kuchynskom stole.
"On sa snáď nikdy nezmení. Vždy som vravela, že by si mal nájsť niekoho, kto by mu po týždni nezdrhol, ale keď si vždy nabalí taký typ dievčat..."
"Nie, zlato. Tentoraz je to iné. Vieš," chytil som ju za ruku a stiahol som ju k sebe, nech mi sadne na kolená. "tentoraz, keď som prišiel, nemal okolo seba porozhadzované kapesníčky. Ale fľaše. Chápeš? On normálne pije."
Doširoka roztvorila oči a trocha si poposadla. "To myslíš vážne? On.. pije ako alkoholik?"
"Myslím, že áno... mal krvou podliate oči a tie reči, čo hovoril... ani to nechci počuť." Vzdychol som si a privinul som ju k sebe. Môj poklad, vždy by som si ju bránil.
"Čo s tým chceš robiť?" spýtala sa ma Martina. Pozrel som na ňu, zamračil som sa a zažmurkal som. Čo s tým chcem robiť? Chcem mu rozbiť hubu. Chcem ho nakopať do zadku. Chcem ho zabiť za to, čo povedal.
"Čo s tým mám ja robiť? Nech si to vyrieši sám." Teraz zažmurkala ona.
Keď som videl, ako sa nadychuje na protest, prisal som sa na jej pery a vkĺzol som jej jazykom do úst. Pevne som ju objal okolo pásu a nadýchol som sa. Nemôžem jej dovoliť, aby mu pomáhala. To jednoducho urobiť nemôže. Možno keby vedela, čo o nej povedal... ale ja nie som schopný jej to povedať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Crazy_Girl Crazy_Girl | Web | 21. května 2008 v 19:41 | Reagovat

bozeeeeeeeeeee....ja skapeeeeeeeeemm...toto je uzasneeee

2 penis. penis. | Web | 22. května 2008 v 20:29 | Reagovat

souhlasím s Crazy_Girl...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama