Cukrová vata...2(posledná čast)

30. srpna 2008 v 17:36 | B-Bryarka |  Cukrová vata
Sama sa divím, že som to dopísala tak skoro...prosím vás o komenty dikes....za chyby može Sampler...



Vykračoval som veselo po ulici a nevedel som sa dočkať, kedy znovu uvidím Gerarda.
Už zdialky som videl že sedí na lavičke. Bola síce obrovská tma, no pouličná lampa bola umiestnená zrovna nad starou práchnivou lavičkou.
Cím bližšie som prichádzal k nemu, tým prudšie mi búchalo srdce a ja som sa to snažil predýchať.
,,Ahoj" povedal som a on na mňa otočil svoju anjelskú tvár. ,,Vitaj" riekol a usmial sa. ,,Tak čo, pohladáme tie peniaze?"
Nedá sa povedať, žeby to bolo hladanie. Vlastne to bola len prechádzka. Kecali sme dlhé hodiny až sme sa nakoniec rozlúčili a pobrali sa domov. Peniaze sme samozrejme nenašli, to by sme ich museli najprv hladať.
Mal som pocit, akoby som našiel spriaznenú dušu. Moju chýbajúcu polovičku. Totálne som sa doňho zamiloval.
Avšak on o mojej orientácii nevedel, takže som sa mohol rozlúčiť s myšlienkou, že by sme raz spolu mohli byť šťastný.
Takto sme sa stretávali každý deň asi týždeň. Skvele sme si rozumeli, a čo bolo ešte lepšie, priznal sa mi so svojou orientáciou. Tá chvíľa bola mojou najkrajšou v živote. Ved čo môže byť lepšie než to, ked zistíte že vaša najväčšia láska v živote vám otvára nepoznanú cestu k svojmu srdcu.
Postupne prišli prvé objatia, bozky a ja som cítil, že túto idylku nemôže nikto a nič pokaziť. V tedy som ani len netušil, že každým dňom som bližšie a bližšie k zdrvujúcej pravde.
Spolu s Gerardom sme si užívali každú jednu sekundu ktorú sme mohli stráviť spolu. Pojedli sme kilá cukrovej vaty a divím sa, že to na mne není vidno. Ved predsa, z lásky sa chudne.
Všetky tie jeho nežné slová sa mi ukladali hlboko v srdci a ja som mu ich vždy opätoval bozkom.
Dokázali sme presedieť dlhé hodiny na našej lavičke a ,,zhovárať sa". (=D)
Takto to šlo daľší celý týždeň. Chodil som do školy a hned po vyučovaní som utekal za ním.
Ale na jeden deň nikdy nezabudnem. Tá chvíľka mi urobila dieru do srdca a pripravila o všetky krásne spomienky. V tedy som sa prepadol do tmavej priepasti nenávisti.
Bolo to presne 15. mája. V ten sen som si vykračoval zo školy rovno a Gerardom. V hlave mi ale behala písomka z fyziky ktorú som totálne do*e*al.
,,Ešte chvíľka a osom tam" hovoril som si v duchu a tešil sa naňho.
Z hlavou zvesenou som prišiel na miesto kde boli kolotoče. Zdvihol som hlavu a srdce sa mi zastavilo. Nezabudnem na ten prázdny pocit ktorý som vtedy pocítil. Tam, kde mali byť všetky tie atrakcie, boli teraz len odpadky pohádzané po zemi a ľudia, ktorí robili akoby sa nič nestalo.
Až teraz mi všetko doplo. Vtedy, ked som bol s Gerardom mi ani nenapadlo, že kolotoče tu sú len na dva týždne. Nenapadlo mi, že ho môžem dakedy stratiť. Bol som taký zamilovaný, že som prehliadol krutú realitu. Očami som behal po práznom námestí, na ktorom ešte včera tak veselo vyhrávala hudba a z naivitou hľadal Gerarda.
Slzy sa mi spustili z očí a ja som klesol k zemi. Volal som jeho meno, no on neprichádzal.
S posledných síl som sa odtackal k lavičke. Cez slzy som skoro nevidel, no ešte som dokázal rozoznať malý papierik pripevnený na lavičke.
Sadol som si a zobral papier do rúk. Rukávom som si utrel oči, a prosil Boha o vysvetlenie.
Všetko som to videl rozmazane, no písmenká som ešte dokázal identifikovať.
,,Milý Frank. Neviem čím začať, len ťa prosím, dočítaj tento list dokonca. Myslím, že ani ja a ani ty sme si neuvedomovali že tento krásny románik raz musí skončiť. Pre nás teda určite. Ked toto čítaš, tak ja sedím v aute a pozerám von. Myslím na teba láska a spomínam na krásne časy. Možno mi nebudeš veriť, ale strašne som ťa miloval a aj milujem. Možno mi teraz neveríš, ked poviem, že môže byť ešte horšia vec než táto. Ale ver, môže. A to, že sa už asi nikdy neuvidíme. Odišiel som od našej kolony kolotočiarov a chcem žiť ako normálny chlapec. Dúfam, že to pochopíš a budeš na mna spomínať len v dobrom. Milujem ťa...tvoj Gerard."
Ledva som sa vytackal o izby. Hodil som sa na postel a reval ako malé dieťa. List som založil do denníka. A teraz sa zmôžem len na jedno. ,,Už nikdy kolotoče.....už nikdy......"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 domushqa domushqa | Web | 30. srpna 2008 v 18:07 | Reagovat

to je smutne... kolotoce presa odisli.... ale faqt krasna story ♥♥♥

2 Veronica Veronica | 30. srpna 2008 v 22:29 | Reagovat

ja som normalne cakala zly koniec=Dno asi by som mala byt s toho smutna ze?=Dked ale mne je do smiechu....=DDD...ale nie samozrejme z tej story to nie...no takze musim povedat ze bola naozaj krasna  a aj ja som pocas citania zabudla ze Gerard nakoniec bude musiet ist kedze je kolotociar=Dtakze fakt bravooo=D

3 pájina pájina | Web | 6. září 2008 v 16:39 | Reagovat

když jsem si to teďka tak přečetla tak mi došlo ze za tejden k nám taky přijede pouť:D já chci taky potkat geeho u stánku s cukrovou vatou. bylo to hezký

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama